21. september = Svetový deň Alzheimerovej choroby

anibline

Demencia a Alzheimerova choroba: čas od slov ku skutkom.

Témou číslo jedna pre Svetový deň Alzheimerovej choroby v 21. storočí je demencia. Na pesimizmus už je neskoro. Máme možno poslednú možnosť prejsť od rečnenia a od slov ku skutočnej akcii v boji s touto chorobou! Je najvyšší čas, aby vlády a široká verejnosť prijali všetky dostupné opatrenia, ktoré môžu zvýšiť povedomie o demencii (ktorá sa nazýva aj "epidémiou 21. storočia") a zlepšili poskytovanie služieb pre ľudí postihnutých demenciou a pre ich opatrovateľov. Každý rok 21. septembra sa združenia pre Alzheimerovu chorobu po celom svete zjednotia, aby si pripomenuli Svetový deň Alzheimerovej choroby a rok 2012 nie je žiadnou výnimkou, ba práve naopak udalosti odohrávajúce sa v medzinárodnom meradle (globálna kríza atď.) by nemali zatieniť význam nielen už známej liečby a všestrannej podpory pacientom a ich rodinám a nemali by v žiadnom prípade ubrať financie z výskumov, ktoré sa venujú hľadaniu účinnej liečby. Jedine veľký počet ľudí spojených naprieč kontinentami a dostatočné mediálne pokrytie môže znamenať enormný rozdiel pre ľudí postihnutých Alzheimerovou demenciou, pre ich rodiny a opatrovateľov.

Čo je to demencia?

Demencia je progresívne, degeneratívne ochorenie mozgu, syndróm, ktorý ovplyvňuje pamäť, myslenie, správanie a emócie. Demencie nepozná sociálne, ekonomické, etnické alebo geografické hranice a ovplyvňuje ľudí na celom svete. Demencia zatiaľ zákonite progreduje, čo pre postihnutých jedincov znamená potrebu starostlivosti pri všetkých aspektoch každodenného života. Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie a tvorí 50-60% všetkých prípadov demencie, pričom vekom sa jej častosť stupňuje. Je spôsobená abnormálnymi zmenami buniek mozgu.

Medzinárodné štúdie preukázali, že demencia sa vyskytuje vo všetkých krajinách sveta. Demencie postihuje 1 z 20 ľudí starších ako 65 rokov a 1 z 5 vo veku nad 80 rokov. Na celom svete žije približne 30 miliónov ľudí trpiacich Alzheimerovou demenciou. Odhaduje sa, že do roku 2050 sa ich počet zvýši na vyše 100 miliónov.

Starostlivosť o opatera.

Výskum dokázali, že väčšina ľudí s demenciou žije naďalej vo svojich domovoch a starostlivosť zabezpečujú najbližší príbuzní, pričom samotná táto opatera je spojená s veľkou psychickou a finančnou záťažou.

Náklady na starostlivosť.

Opatrovatelia musia opustiť svoju prácu alebo aspoň znížiť svoj pracovný úväzok, liečba samotného ochorenia (známa iba niekoľko desiatok ostatných rokov) predstavuje pomerne vysoké náklady pre postihnutých, ich rodiny, ako aj pre systémy verejného zdravotného poistenia a sociálnej starostlivosti. Odhaduje sa, v Spojených štátoch priame a nepriame ročné náklady na starostlivosť o ľudí s demenciou sú viac než 100 miliárd amerických dolárov.

Čo je dôležité?

Poznanie prvých príznakov demencie. Demencia je obklopená stigmami a mýtmi. Mnoho ľudí prvé príznaky demencie pokladá za "normálny" dôsledok starnutia, a preto nevyhľadajú pomoc a podporu včas. Poznanie príznakov demencie je prvým krokom k stanoveniu diagnózy. Diagnóza môže pomôcť k zníženiu úzkosti ľudí s demenciou a ich rodín a môže pre nich znamenať väčšiu šancu ťažiť z existujúcich ochorenie výrazne spomaľujúcich spôsoboch liečby, môže im otvoriť prístup k zdrojom a informáciám a poskytnúť viac času na naplánovanie budúcnosti a zlepšiť kvalitu života ich blízkych.

Prvé príznaky demencie:

  • poruchy pamäti,
  • náročnosť pri plnení bežných každodenných úloh,
  • problémy vyjadrovať sa správne a zrozumiteľne, nachádzať správne slová,
  • výpadky orientácie (obvykle časom, situáciou a miestom),
  • zníženie úsudku,
  • problémy s pozornosťou, jej zameraním a výdržou,
  • používanie nesprávnych vecí (napr. staršia žena, vynikajúca kuchárka, začne variť polievku, ale namiesto rezancov chce do vody nasypať ceruzky, vyzerá bezradne a zmätene),
  • odkladanie vecí na iné, než obvyklé miesto (strácanie vecí chorými niekedy vnímané ako kradnutie cudzou osobou),
  • zmeny v nálade alebo správaní, ktoré sa objavujú ešte skôr, než poruchy pamäte, celkové zhoršenie ovládania emočných reakcií, neobvyklé výbuchy zlosti, inokedy smiechu,
  • zmeny osobnosti - zmazávanie charakteristických osobnostných čŕt,
  • strata iniciatívy, 

Ďalšie informácie nájdete na stránke Nadácie MEMORY.

Od 50 až do 70% všetkých ľudí s demenciou trpí Alzheimerovou chorobou, ktorá je degeneratívnym ochorením, ktoré pomaly a postupne ničí mozgové bunky. Je pomenované po Alojzovi Alzheimerovi, nemeckom neurológovi a psychiatrovi, ktorý v roku 1907 prvýkrát popísal príznaky tohto ochorenia a neuropatologické prejavy Alzheimerovej choroby charakteru plakov v mozgu. Toto ochorenie postihuje pamäť a mentálne funkcie (napr. myslenie, rozprávanie, úsudok, kontrolovanie emočných reakcií, orientácia) a môže spôsobovať aj zmätenosť, zmeny nálady a poruchy správania. Prvé príznaky sú tak nenápadné, že často zostanú bez povšimnutia, a to ako zo strany dotknutej osoby, ako aj jej rodiny a priateľov. Ako choroba postupuje, symptómy sú viac a viac nápadné a začnú zasahovať do rutinnej práce a bežných sociálnych aktivít. Praktické problémy s každodennými úlohami, ako je obliekanie, umývanie, spravovanie osobných peňazí sa stáva tak obtiažne, až napokon pacient ostane celkom závislý na iných. Alzheimerova choroba nie je infekčná, ani nákazlivá. Najčastejšou príčinou smrti pacientov trpiacich na Alzheimerovu chorobu je pneumónia (zápal pľúc), pretože choroba postupne narušuje a poškodzuje aj mozgové ovládanie a riadenie fungovania imunitného systému, čo samo o sebe zvyšuje riziko infekcie, pričom ak postihnutý je pacientom ležiacim, hromadenie hlienu v pľúcach a zhoršené prekrvenie ako aj okysličovanie robí tento dýchací orgán zraniteľným. Táto choroba postihuje ľudí aj pod hranicou staroby (mladších, než 65 rokov veku). Jej výskyt sa však s narastajúcim vekom významne zvyšuje.

Zdroj: Alzheimer Europe Office, Luxembourg, © 2010

Prípad prvý: AUGUSTA D.

25.novembra 1901 priviedol vo Frankfurte nad Mohanom pani Augustu D. jej manžel do nemocnice po tom, čo sa v poslednom roku výrazne zmenila. Začala bezdôvodne podozrievať manžela z nevery, chorobne žiarliť a postupne nedokázala vykonávať ani tie najjednoduchšie práce v domácnosti. Cítila sa prenasledovaná a obťažovaná susedmi. Bola to prvá pacientka, u ktorej po jej vyšetrení Prof. Alois Alzheimer vyslovil podozrenie na demenciu. Neskôr, keď Augusta zomrela, podrobil profesor skúmaniu jej mozog a prvýkrát popísal typické makroskopické aj mikroskopické zmeny v tej dobe nazývanej "presenilnej demencie".

Z lekárskych záznamov o Auguste D.:

Rozhovor Prof. Alzheimera s Augustou (otázky kladené pri vyšetrení Augusty):

  • "Ako sa voláte?"
  • "Augusta."
  • "Priezvisko?"
  • "Augusta."
  • "Ako sa darí manželovi?" - Augusta sa zdráha odpovedať, nakoniec povie:
  • "Myslím, že ... Augusta. "
  • "Váš manžel?"
  • "Tak."
  • "Koľko máte rokov?"
  • "51"
  • "Kde bývate?"
  • "Ach, nuž tu, s Vami."
  • "Ste vydatá?"
  • "Och, som tak zmätená."
  • "Kde ste teraz?"
  • "Tu a všade, tu a teraz, nemôžete ma obviňovať."
  • "Kde je vaša posteľ?"
  • "Kde by mala byť?"
  • "Napíšte číslo päť."
  • Augusta napíše: "žena".
  • "Napíšte osem."
  • Augusta napíše: "Augusta".

Podkast:

"Stáří"; 1988, SUPRAPHON (z albumu "V penziónu Svět")

hudba: Petr Hapka; text: Michal Horáček;

zpěv: Michael Kocáb, Libuše Márová, Josef Kemr;

Studiový orchestr řídil Petr Hapka.
(c) 2012 SUPRAPHON